Digitálna transformácia školstva už dávno nie je víziou budúcnosti, ale aktuálnou výzvou, ktorá ovplyvňuje kvalitu vzdelávania, prácu učiteľov aj úspech žiakov. Na Slovensku a v Bulharsku prebieha v týchto mesiacoch intenzívna spolupráca s OECD a Európskou komisiou v rámci projektu podporovaného cez Technical Support Instrument (TSI). Cieľom je posilniť digitálne riadenie školstva, rozvoj líderských kompetencií na školách a sprístupniť moderné digitálne nástroje všetkým žiakom a učiteľom.
Koncom marca sa na Slovensku uskutočnilo odborné stretnutie, na ktorom experti z OECD, Európskej komisie, slovenského ministerstva školstva a zástupcovia z praxe diskutovali o súčasných výzvach aj možnostiach zlepšenia digitálneho ekosystému na školách. Podujatie bolo súčasťou medzinárodného projektu, ktorý prepája Slovensko a Bulharsko s cieľom hľadať spoločné riešenia a posilňovať vzájomné učenie.
Ako školská digitálna koordinátorka som sa týchto stretnutí zúčastnila na pozvanie Národného centra pre Digitálnu transformáciu vzdelávania (NCDTV), ktoré zastrešuje vzdelávanie digitálnych koordinátorov na Slovensku.
Projekt cez TSI je postavený na dvoch pilieroch. Prvým je poskytovanie cielenej technickej expertízy, budovanie kapacít a zdieľanie znalostí medzi odborníkmi. Druhým je medzinárodná spolupráca, ktorá umožňuje využívať synergie, prenášať osvedčené postupy a prispôsobovať riešenia konkrétnym potrebám krajín. OECD pôsobí v úlohe implementačného partnera, ktorý spája odborné poznatky s realitou školských systémov.
Slovensko aj Bulharsko stoja pred podobnými prekážkami: nízka integrácia digitálnych nástrojov do vyučovania, pretrvávajúce rozdiely v digitálnych zručnostiach žiakov, nízka účasť v STEM odboroch či nerovnomerný prístup k technológiám. Projekt preto cieli na posilnenie digitálneho riadenia na systémovej úrovni a na podporu školského líderského potenciálu, ktorý je kľúčový pre udržateľnú digitálnu transformáciu.
Osobitná pozornosť sa venovala aj práci digitálnych koordinátorov - ich úlohám, výzvam a možnostiam podpory v školách. Podujatie otvorilo aj tému zanedbanej pozície tzv. digitálneho školsníka, technického odborníka, ktorý by zabezpečoval údržbu zariadení, sieťovú infraštruktúru a technickú pomoc. Učitelia túto rolu často suplujú na úkor svojho času a vyučovania, čo je dlhodobo neudržateľné.
Výskumy tiež ukazujú výrazný rozdiel medzi používaním digitálnych nástrojov a umelej inteligencie medzi žiakmi a učiteľmi. Kým až 80% žiakov technológie aktívne využíva, medzi učiteľmi je to približne štvrtina. Tento rozdiel podčiarkuje naliehavosť systematickej podpory pedagogických pracovníkov.
OECD prezentoval model, ktorý zdôrazňuje prepojenie všetkých úrovní školského systému – od štátnej politiky cez vedenie škôl až po každodennú prax učiteľov. Digitálna transformácia nie je izolovanou technickou zmenou, ale živým procesom, ktorý ovplyvňuje vzdelávacie výsledky a celkovú kvalitu škôl.
Stretnutie potvrdilo, že investícia do digitálnych kompetencií učiteľov, férový prístup žiakov k technológiám a jasná vízia školského vedenia sú základom úspechu. Transformácia sa totiž nedeje v strategických dokumentoch, ale priamo v triedach - tam, kde technológie môžu priamo podporiť učenie, motiváciu a budúcu úspešnosť žiakov.
Na záver by som chcela vyjadriť úprimné poďakovanie za možnosť byť súčasťou takéhoto podnetného medzinárodného stretnutia. Účasť mi umožnila nielen získať nové poznatky a nahliadnuť do systémových riešení v iných krajinách, ale aj nadviazať konatkty, ktoré môžu viesť k ďalšej spolupráci na projekte a rozvoju digitálnej transformácie na našich školách.
